Trieda: Cicavce

Cicavce (Mammalia) sa vyvinuli koncom druhohôr z plazov. Sú to vyššie teplokrvné stavovce prispôsobené životu na suchej zemi. Druhotne mohli prejsť do vody. Od plazov ich odlišujú niektoré znaky:

• stála telesná teplota cicavcov je okolo 36,5°C
• nervová sústava je dokonalejšia, nastal rozvoj predného mozgu, ktorý sa líši veľkosťou a kapacitou, nastal rozvoj reflexnej činnosti a zdokonalenie zmyslov
• 3 sluchové kostičky (kladivko, strmienok, nákovka) v strednom uchu
• vývoj prebieha v maternici, typická je živorodosť a starostlivosť o potomstvo

Telo je spravidla pokryté srsťou, pričom rozoznávame spodnú jemnú vrstvu - podsrstie a vrchnú vrstvu - srstice. Má výbornú izolačnú schopnosť. Pod srsťou sa nachádza pokožka a vyúsťuje sem množstvo žliaz (napr. pachové žľazy, ktoré slúžia na značkovanie teritória).

Umiestnenie končatín je pod telom, čo umožňuje rýchlejší pohyb ako u plazov. Spojenie lebky s chrbticou je zabezpečené dvoma kostenými výbežkami. Cicavce majú spravidla stály počet stavcov (7 krčných, 12 hrudných, 4-7 driekových (5 u človeka), 5 krížových (u človeka zrastené do krížovej kosti), okolo 15 chvostových). Rebrá sa rozdeľujú na pravé, ktoré sa upínajú priamo na hrudnú kosť, nepravé, ktoré sa upínajú jedno na druhé, a voľné rebrá, ktoré voľne vybiehajú do hrudnej dutiny.

Základ svalov tvorí svalová bunka, ktorá vytvára svalové vlákno, svalové snopčeky, svalové snopce a svalové hlavy. Sval začína a končí väzivom. Svaly sú výborne prekrvené a inervované. Rozdeľujeme ich na kostrové (priečne pruhované), hladké a kombinované (myokard).

Cicavce majú rôzny počet a tvar zubov podľa potravy, ktorou sa živia. Mäsožravce majú spravidla zvýraznené očné zuby, ktoré tvoria trháky. Do tráviacej sústavy sa vylučujú enzýmy na štiepenie požitej potravy. Stavba a dĺžia tráviacej rúry je taktiež daná typom potravy (bylinožravce majú črevo dlhšie - trávenie celulózy, mäsožravce - krátke črevo - mäso sa trávi rýchlo a pri dlhšom "skladovaní" v tráviacej sústave sa z neho vylučujú škodlivé látky, všežravce - dĺžka tráviacej sústavy je niečo medzi bylinožravcami a mäsožravcami).

Pri dýchaní má podstatný význam bránica, ktorá oddeľuje hrudnú dutinu od brušnej.

Zo srdca vybieha ľavý oblúk aorty. (U vtákov je to pravý, u plazov obidva.)

Vylučovanie zabezpečujú pravé obličky uložené po obidvoch stranách chrbtice. Skladajú sa z kôrovej a dreňovej časti. Základnou vylučovacou jednotkou je nefrón tvorený Bowmanovým vačkom, glomerulom, kanálikom 1. stupňa, Henleho kľučkou a kanálikom 2. stupňa. Potom nasledujú zberné kanáliky, močový mechúr, močovody a močová rúra.

Oplodneniu predchádza obdobie párenia (ruje). U väčšiny voľne žijúcich väčších cicavcov nastáva toto obdobie raz ročne. Oplodnenie je vnútorné. Prevláda pohlavný dimorfizmus. Zárodok sa vyvíja v maternici. Po jeho vývine nastáva pôrod. U cicavcov je charakteristická starostlivosť o potomstvo.

Niektoré jedince sa snažia nepriaznivé životné podmienky (extrémne nízke alebo vysoké teploty, málo potravy) prekonať zimným spánkom - hibernáciou. V takomto stave sa ich metabolizmus znižuje na minimum, pričom ich telesná teplota môže klesnúť na teplotu okolo 4-6°C.

Niektoré cicavce, podobne ako vtáky, sa za potravou sťahujú (migrujú). Platí to hlavne pre stepné a monzúnové oblasti v období sucha.

3. podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
7. trieda: Cicavce (Mammalia)
1. podtrieda: Vajcorodce (Prototheria)
2. podtrieda: Živorodce (Theria)
1. nadrad: Vačkovce (Metatheria)
2. nadrad: Placentovce (Eutheria)

Podtrieda: Vajcorodce

Vajcorodce (Prototheria) sú malou skupinou cicavcov, ktoré sú rozšírené v Austrálii a na blízkych ostrovoch. S plazmi a vtákmi majú mnoho spoločných znakov: v kostre majú vyvinutú krkavčiu kosť, zobákovité a rohovinou potiahnuté čeľuste a majú močopohlavné ústroje - kloaku. Znášajú vajcia a majú nižšiu telesnú teplotu, ktorá kolíše medzi 26-35°C.

Na druhej strane majú aj spoločné znaky s cicavcami: ich telo pokrýva srsť, majú mliečne žľazy (ich vývody nie sú však zoskupené do mliečnych bradaviek, ale vyúsťujú rozptýlene na mliečnych plôškach brucha), bránicu, bezjadrové červené krvinky a v strednom uchu majú 3 sluchové kostičky.

7. trieda: Cicavce (Mammalia)
1. podtrieda: Vajcorodce (Prototheria)
1. rad: Vtákozobce (Monotremata)
1. čeľaď: Vtákopyskovité (Ornithorhynchidae)
2. čeľaď: Ježurovité (Echidnidae)

Čeľaď: Vtákopyskovité

Vtákopysk divný (Ornithorhynchus anatinus) z čeľade vtákopyskovitých (Ornithorhynchidae) dosahuje dĺžku 60 cm. Má nápadný široký zobák podobný kačaciemu. Je to vajcorodý cicavec, ktorý podľa všetkého vajcia nielen znáša, ale ich aj vysedí. Samica vtákopyska nemá na bruchu vrecko ako vreckaté cicavce, preto znáša vajcia do pelecha, ktorý má na brehu vodného toku a tu zohrieva a kŕmi svoje mláďatá.

Čeľaď: Ježurovité

Ježura austrálska (Tachyglossus aculeatus) z čeľade ježurovitých (Echidnidae) dosahuje dĺžku len 6 cm. Ježury sú ťarbavé vajcorodé cicavce, ktoré majú pichliačmi porastené telo a úzky, rúrkovitý "zobák". Znášajú vajcia, ale mláďatá živia produktom mliečnych žliaz na materskom tele, ktoré vyúsťujú do vrecka na bruchu. Ježury v ňom istý čas opatrujú vajcia, neskôr aj mláďatá, kým sa im nevyvinú pichliače. Žijú v austrálskom vnútrozemí.

Podtrieda: Živorodce

Nadrad: Vačkovce

Vačkovce (Metatheria) rodia nedokonalo vyvinuté mláďatá, ktoré ďalší vývin prekonávajú vo vaku. V ňom sú pevne prisaté k mliečnym bradavkám. Pravá placenta je slabo vyvinutá alebo chýba. Mozog je ešte veľmi málo zbrázdený. Telesná teplota mierne kolíše. Vačkovce sú rozšírené v Južnej Amerike a v Austrálii.

7. trieda: Cicavce (Mammalia)
2. podtrieda: Živorodce (Theria)
1. nadrad: Vačkovce (Metatheria)
1. čeľaď: Kengurovité (Macropodidae)
2. čeľaď: Vačicovité (Didelphidae)
3. čeľaď: Kunovcovité (Dasyuridae)

Čeľaď: Kengurovité

Kengura červená (Macropus rufus) z čeľade kengurovitých (Macropodidae) dosahuje výšku 2 m. Červenú farbu majú len samce, samice sú modrosivé. Kengury majú bedrovú časť tela nezvyčajne mocne vyvinutú, čo súvisí s mohutnými, na skákanie prispôsobenými zadnými nohami a masívnym, svalnatým chvostom, ktorý im pomáha pri skákaní. Kengury žijú v Austrálii a na Novej Guinei, na trávnatých rovinách, kde sa živia trávou a lístím. Združujú sa do čried.

Čeľaď: Vačicovité

Vačice (Didelphis) z čeľade vačicovitých (Didelphidae) obývajú Južnú, zriedka aj Severnú Ameriku. Vak na bruchu má väčšina druhov dobre vyvinutý, iba niektorým zakrpatel a ostali z neho len dva malé záhyby kože. Vačice sú nočné zvieratá veľkosti od myši po mačku. Mnohé vedia liezť po stromoch a celé hodiny vydržia nehybne visieť na lapavom chvoste. Mláďatá sa rodia malé a nedokonale vyvinuté.

Čeľaď: Kunovcovité

Z čeľade kunovcovitých (Dasyuridae) je známy vakovlk tasmánsky (Thylacinus cynocephalus). Vakovlka už považovali za vyhynutého, keď sa zistilo, že niekoľko jedincov ešte žije v odľahlých častiach Tasmánie. Vakovlk svojim výzorom a správaním pripomína vlka, patrí však medzi vačkovce. Chvostom pripomína skôr kengury. Dokáže uloviť zviera veľkosti ovce.