Kmeň: Článkonožce

Článkonožce (Arthropoda) sú najpočetnejším kmeňom živočíchov. Ich telo je zložené z rôzneho počtu navzájom nezhodných článkov - heteronomná segmentácia. Prvotná telesná dutina gastruly a druhotná telesná dutina navzájom splynú a druhotne sa vytvorila nepravá telesná dutina mixócel. Vzniká hlava, hruď a bruško, prípadne sa hlava a hruď môže spojiť do hlavohrude alebo výnimočne všetky tri časti tvoria jeden celok (napr. roztoče).

Telo článkonožcov je pokryté pokožkou, na ktorej je bielkovinová kutikula prestúpená uhličitanom vápenatým (CaCO₃) alebo oxidom kremičitým (SiO₂). Pohyb jedincov zabezpečujú končatiny. U niektorých jedincov nastala premena predných končatín na tykadlá a hryzadlá, pričom typické končatiny zostávajú na hrudi. Na chrbtovej časti sa vyskytuje jeden alebo dva páry krídel.

Dýchacie orgány sú rozmanité. Niektoré dýchajú celým povrchom tela, iné tvoria žiabre, pľúcne vaky alebo vzdušnice.

Cievna sústava je druhotne otvorená. Druhy, ktoré dýchajú vzdušnicami, majú cievnu sústavu silne potlačenú a zostáva z nej len chrbtová cieva.

Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, ktorý je rôzne modifikovaný v závislosti od spôsobu výživy (hryzavý, bodavý, sací a pod.).

Rozmanité je aj vylučovanie článkonožcov. Môžu nimi byť tykadlové (antenálne) alebo čeľustné žľazy alebo malpigiho žľazy.

Nervová sústava je ovplyvnená procesom cefalizácie. V hlave sa nachádza primitívny mozog. Viaceré fyziologické funkcie, ako je napr. zvliekanie atď., sú usmerňované pomocou hormónov.

Väčšina článkonožcov je oddeleného pohlavia. Vývoj prebieha väčšinou cez larvu.

1. vývojový stupeň: Prvoústovce (Protostomia, Gastroneuralia)
5. kmeň: Článkonožce (Arthropoda)
1. podkmeň: Trilobitovce (Trilobitomorpha)
2. podkmeň: Klepietkavce (Chelicerata)
1. trieda: Pavúkovce (Arachnida)
3. podkmeň: Žiabrovce (Branchiata)
1. trieda: Kôrovce (Crustacea)
4. podkmeň: Vzdušnicovce (Tracheata)
1. trieda: Mnohonôžky (Diplopoda)
2. trieda: Stonôžky (Chilopoda)
3. trieda: Hmyz (Insecta)

Podkmeň: Trilobitovce

Trilobitovce (Trilobitomorpha) žili v prvohorách na dne morí a dnes ich poznáme len zo skamenelín. Telo bolo dvoma pozdĺžnymi brázdami rozdelené na tri laloky a bolo rovnomerne článkované. Každý článok niesol pár dvojvetvových končatín.

Podkmeň: Klepietkavce

Klepietkavce (Chelicerata) majú hlavu s hruďou zrastenú do hlavohrude. Prvý pár končatín tvorí článkované klepietka (chelicery) a druhý pár tvorí po bokoch úst hmatadlá (pedipalpy). Tykadlá vyvinuté nie sú. Dýchajú žiabrami, pľúcnymi vakmi alebo vzdušnicami.

Trieda: Pavúkovce

Pavúkovce (Arachnida) sú väčšinou suchozemské článkonožce dýchajúce pľúcnymi vakmi alebo vzdušnicami. Rozdeľujú sa do viacerých radov.

2. podkmeň: Klepietkavce (Chelicerata)
1. trieda: Pavúkovce (Arachnida)
1. rad: Šťúry (Scorpionidea)
2. rad: Šťúriky (Pseudoscorpionidea)
3. rad: Pavúky (Araneida)
4. rad: Kosce (Opilionidea)
5. rad: Roztoče (Acarina)

Rad: Šťúry

Šťúry (Scorpionidea) obývajú zväčša tropické a subtropické krajiny, len zopár druhov trvalo žije v miernom pásme. Majú obzvlášť vyvinuté hmatadlá. Hlavnou nebezpečnou zbraňou je však koncový článok chvosta s ostrým bodcom, s ktorým je spojená jedová žľaza. Jed šťúra karpatského (Euscorpius carpathicus) a jeho príbuzných v Európe nie je pre človeka životu nebezpečný. Samička rodí živé mláďatá, ktoré nosí na chrbte, až kým sa prvýkrát nezvlečú z kože.

Rad: Šťúriky

Šťúriky (Pseudoscorpionidea) dosahujú veľkosť od 0,8 do 7 mm. Na hmatadlách majú nápadné hmatové brvy. Štúrik obyčajný (Chelifer cancroides) je kozmopolitný druh s veľkosťou 2,6-4,5 mm. Živí sa drobným hmyzom a roztočmi. V príbytkoch býva často v knižniciach.

Rad: Pavúky

Pavúky (Araneida) sa od iných pavúkovcov odlišujú tým, že majú hlavu a hruď spojenú do hlavohrude. Majú 4 páry nôh a 8 očí. V hryzadlách na prednej časti hlavohrude majú umiestnené jedové žľazy. Jed pavúkov žijúcich v strednej Európe nie je pre človeka nebezpečný. Pavúky dýchajú jedným alebo dvoma pľúcnymi vakmi, len zriedkavo vzdušnicami. Na konci bruška majú tri páry snovacích bradaviek, pomocou ktorých tvoria pavučinové vlákno. Pavúky sú mäsožravé živočíchy a prevažnú zložku ich potravy tvorí hmyz. Preto sú pavúky veľmi dôležitým činiteľom pri premnožení škodcov. V domácnostiach lovia mole a komáre.

Križiak obyčajný (Araneus diadematus) meria 5-20 mm a vyskytuje sa v rôznych farebných variáciách. Križiak si robí okrúhle siete na kríkoch, stromoch a medzi vyššími bylinami. Všade je veľmi hojný. K ďalším zástupcom patria behárik, maloočka, plachtárka.

Rad: Kosce

Kosce (Opilionidea) majú hlavohruď po celej šírke zrastenú s bruškom. Pokožka je pokrytá kutikulou. Dýchajú vzdušnicami. Živia sa prevažne živočíšnou potravou, živou alebo mŕtvou, najmä drobným hmyzom (roztoče, vošky) a malými mäkkýšmi, ale aj rastlinnou potravou, najmä hnijúcou. Majú pre človeka veľký význam, lebo ničia škodcov poľnohospodárskych plodín.

Veľmi hojným druhom je kosec domový (Opilio parietinus). Dosahuje veľkosť 5-8 mm. Aktívny je prevažne v noci. Kosec člnkovitý (Platybunus bucephalus) je veľký 6-8 mm. Vyskytuje sa najmä v ihličnatých lesoch a je aktívny aj cez deň. Samčekovia kosca rožkatého (Phalangium opilio) majú druhý článok klepietok predĺžený do rožtekovitého výrastku.

Rad: Roztoče

Roztoče (Acarina) sú drobné pavúkovce (0,1-10 mm). Telo majú podobne ako kosce zložené z jedného celku. Dýchajú vzdušnicami alebo celým povrchom tela. Medzi roztočmi je veľmi veľa nebezpečných škodcov ľudského zdravia, ktorí priamo parazitujú na tele alebo prenášajú rozličné nákazy. Sú medzi nimi aj škodcovia živočíšnych a rastlinných produktov. Rad roztoče má niekoľko podradov, z ktorých najpočetnejšie sú kliešťovce, roztočíky a svrabovce.

Nenacicaná samička kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus) dosahuje asi 4 mm. Napáda mnohé cicavce, vtáky aj človeka. Kliešť môže prenášať kliešťovú encefalitídu (zápal mozgových blán) alebo lymskú boreliózu.

Zaujímavosť: Kliešťová encefalitída je závažné infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje nervový systém. Ochorenie prebieha v dvoch fázach. Prvá fáza je svojimi príznakmi podobná chrípke (bolesti hlavy, únava, horúčky, tráviace ťažkosti). Trvá 1-28 dní. Po bezpríznakovom období (1-20 dní) nastupuje druhá fáza, pri ktorej vírusy spôsobujú zápal mozgových blán. Sprevádzaný je vysokými horúčkami, poruchami vedomia, zmätenosťou a bezvedomím. Pri ľahšom priebehu ochorenia môže pacient po 2-3 týždňoch opustiť nemocnicu, veľmi ťažké prípady môžu končiť až smrťou (1-2%). Príznaky ako depresia, znížená koncentrácie, bolesti hlavy, môžu pretrvávať ešte dlhší čas po vyliečení. Proti kliešťovej encefalitíde sa možno zaočkovať, najlepšie v zimných mesiacoch. Antibiotiká sú voči tomuto ochoreniu neúčinné. Nakazené je asi 2% kliešťov.

Zaujímavosť: Lymská borelióza je infekčné bakteriálne ochorenie (spirochéta Borellia burgdorferi), ktoré postihuje celkový organizmus. Prejavuje sa najskôr rozsiahlou červenou vyrážkou. Neskôr sa môžu objaviť únava, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, zväčšené lymfatické uzliny. Neliečená borelióza môže prejsť do chronického štádia s postihnutím srdcového svalu a nervového systému. Boreliózu možno účinne liečiť antibiotikami (doxycyklín, amoxycilín). Borélia sa na Slovensku vyskytuje asi u 10% kliešťov. Predpokladá sa, že na rozvoj ochorenia musí byť kliešť prisatý na tele aspoň 24 hod. Proti lymskej borelióze neexistuje očkovanie.

Roztočník včelí (Acarapis woodi) cudzopasí na včelách. Vniká do rozšírených dutín hrudných vzdušníc včiel a vyvoláva chorobu nazývanú akarinóza.

Kožník tukový (Demodex folliculorum) dosahuje dĺžku 0,4 mm. Je to neškodný príživník človeka. Žije vo vlasových folikuloch a kožných mazových žľazách predovšetkým na čele a na brade. Je veľmi rozšírený, štatistiky uvádzajú, že sú nim napadnutí všetci ľudia.

Svrabovec kožný (Sarcoptes scabiei) je parazit veľkosti 0,4 mm. Samičky v koži vŕtajú chodbičky, kde ukladajú vajíčka. Larvy potom robia ďalšie chodbičky a spôsobujú tak neznesiteľné svrbenie. Ochorenie sa nazýva svrab (scabies).

Roztoče z rodu Dermatophagoides dosahujú veľkosť 0,2-0,9 mm. Spôsobujú kožné alergie a chronickú bronchiálnu astmu. Voduľa pestrá (Brachypoda versicolor) je roztoč veľkosti 1,5 mm. Veľmi hojný v stojatých a mierne tečúcich vodách.