Trieda: Kruhoústnice

Kruhoústnice (Cyclostomata) sú morské stavovce, ktoré tvarom tela pripomínajú úhora. V prednej časti tela majú kruhovitý ústny otvor vybavený množstvom drobných ostrých zúbkov. Zuby zasahujú až do pažeráka, čeľuste nemajú vytvorené, čím sa líšia od všetkých stavovcov, ktoré majú v ústach hornú a dolnú čeľusť.

Chrbtovou stranou tela prechádza chorda a nad ňou miecha. Oba orgány sú v spoločnom púzdre, ale stavce ešte nie sú vytvorené. Miecha v hlavovej časti sa rozširuje na mozog. Ten sa líši od mozgu ostatných statovcov tým, že je len štvordielny, lebo zadný mozog nie je odlíšený od predĺženej miechy (ostatné stavovce majú mozog päťdielny). Ďalšia odlišnosť je v tom, že jednotlivé oddiely mozgu ležia uložené za sebou v jednej rovine. Mozog je chránený chrupavkovitou lebkou, ktorá ho obklopuje zdola a zo strán, ale zhora len čiastočne. Majú vyvinuté oči a sluchový orgán tvorí len vnútorné ucho.

Zo zadného konca ústnej dutiny vychádzajú dve trubice. Vrchná je tráviaca rúra, ktorá pokračuje ako črevo a končí na konci tela análnym otvorom. Spodná trubica je dýchacia a je slepo zakončená žiabrovým košom. Základ žiabrového koša tvorí 7 párov žiabrových oblúkov. Voda zo žiabrového koša vyteká siedmimi pármi bočných kanálikov, ktoré ústia na povrch tela hneď za hlavou.

Kruhoústnice sa vyvíjajú cez larvu minohu. Na dospelé mihule metamorfujú asi po 4-5 rokoch.

3. podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
1. trieda: Kruhoústnice (Cyclostomata)
1. rad: Mihule (Petromyzoniformes)

Rad: Mihule

Mihuľa morská (Petromyzon marinus) dorastá do dĺžky 1 m. Žije v mori, ale rozmnožuje sa v riekach. Po neresení hynie. Dospelé mihule sú parazitmi rýb. Výlučky lícnych žliaz mihúľ zabraňujú zrážaniu krvi, vyvolávajú rozpad červených krviniek a tkanív. Tento druh je rozšírený v severnej časti Atlantického oceánu a nájdeme ju aj v Stredozemnom mori.

Mihuľa riečna (Lampetra fluvialitis) dorastá do dĺžky asi 40 cm. Žije v mori pri pobreží, na neres tiahne do riek. Neneresí sa hneď, ale zostáva v rieke až rok, pričom neprijíma potravu. Dejú sa s ňou pozoruhodné zmeny: črevo jej degeneruje, pôvodne ostré zuby sa otupujú, slinné žľazy prestávajú fungovať, chrbtové plutvy sa zväčšujú, gonády dozrievajú, a nielenže stráca na hmotnosti, ale sa aj skracuje. Rozšírená je pri pobreží západnej Európy a v niektorých jazerách tvorí stálu sladkovodnú formu. Pre chutné mäso je cenným priemyselným druhom.

Mihuľa potočná (Lampetra planeri) sa podobá na mihuľu riečnu ale je menšia (100-160 mm) a má tupé zuby. Žije v sladkej vode a nie je parazitická. Vyskytuje sa tam kde mihuľa riečna, ale ďalej od mora v menších prítokoch.