Naučené správanie živočíchov
Správanie živočíchov je väčšinou vrodené, ale mnohé prejavy sa živočíchy musia naučiť získavaním skúseností a zdokonaľovaním svojej činnosti alebo napodobňovaním dospelých príslušníkov svojho druhu. Napríklad lev púšťový sa až po skúsenostiach naučí, že svoju korisť môže ľahšie získať pri zdroji vody (pri jazere, potoku), kde si chodí pravidelne uhasiť smäd. Takisto napr. kuna hôrna má svoje lovecké správanie vrodené (dosiahnutie koristi a smrtelné zahryznutie), ale presne lokalizovať citlivé miesto na tele koristi sa naučí až po skúsenostiach pri love. Aj vtáky - spevavce majú vrodené pohybové schopnosti na stavbu hniezda v období rozmnožovania, ale musia sa najprv naučiť spoznávať kvalitu vhodného materiálu na stavbu hniezda a pod.
Obligatórne učenie
Mimoriadne dôležitým typom správania živočíchov je učenie v ranom veku života mláďat - obligatórne učenie. Je to prirodzená prechodná forma medzi vrodenými a naučenými formami správania. Zistilo sa, že obligatórne učenie prebieha vždy práve v ranom veku, v ktorom živočíšny organizmus zvlášť citlivo vníma určitú konkrétnu situáciu alebo prirodzeného rodiča, jeho vzhľad, hlasové prejavy a dotykovú komunikáciu a navždy si ju zapamätá. Každý živočíšny druh má vrodenú dospozíciu, aby si zapamätal tento jednorazový zážitok na celý život.
Tento typ učenia je spojený s podnetovými situáciami, ktoré nemožno zaradiť medzi typické prirodzené kľúčové spúšťacie podnety. V tomto prípade je vrodená iba schopnosť naučiť sa vytvárať väzbu s prvou bytosťou alebo prvým objektom, ktorý sa nachádza v blízkosti mláďaťa ihneď po vyliahnutí (mláďatá vtákov) alebo narodení (mláďatá cicavcov). Tento zvláštny, ale veľmi dôležitý jav sa nazýva vpečatenie (imprinting). Ide o prvé spoznanie vzhľadu rodičov.
Ak chýba prirodzený objekt vpečatenia - rodič, môže ho nahradiť iný náhradný rodič toho istého alebo iného druhu, prípadne úplne neadekvátny predmet, ktorý má len základné znaky prirodzeného objektu: vydáva charakteristické zvuky, pohybuje sa, má niečo operené alebo osrstené. V pokusoch K.Lorenza s mláďatmi kačíc a husí sa náhradným objektom dokonca stal plávajúci čln alebo sám bádateľ, ktorý plával vo vode a mláďatá ho nasledovali.
Fakultatívne učenie
Fakultatívne učenie prebieha po celý život zvieraťa a nie je obmedzené len na určité vekové obdobie. Môže vyplynúť z hravého správania, z prirodzenej činnosti alebo zo zvedavosti a snahy zvládnuť určité špecifické aktivity.
Môže súvisieť s orientačno-pátracím správaním. Napríklad havran čierny (Corvus corax) skúma takmer všetky neznáme predmety, ktoré pre neho zdanlivo nemajú význam, ale v období rozmnožovania mnohé z nich použije na stavbu hniezda. V takejto činnosti sa z roka na rok zdokonaľuje. Príkladom inej formy fakultatívneho učenia je tradícia v správaní, odpozorovanie naučeného správania mláďatami alebo inými dospelými živočíchmi v skupine. Typickým príkladom sú aj individuálne naučené činnosti napr. šimpanzov, ktoré sú schopné pod dlhodobým vedením bádateľa v uzavretých laboratórnych podmienkach zdokonaľovať svoje prejavy učením, napr. spoznávať tvary, farby a jednoduché abstraktné pojmy (veľa, málo, guľatý, hranatý) a pod.
Generalizácia
Medzi dokonalejšie formy schopnosti učenia živočíchov patrí generalizácia - vhľad. Je to schopnosť nájsť určité spoločné znaky v nerovnakých predmetoch alebo situáciách, ktorá pri niektorých druhoch (papagáje, havranovité vtáky, delfíny, kone, slony) umožňuje rozlišovať počet predmetov, pričom ich usporiadanie sa môže meniť. Vhľad je schopnosť živočíchov riešiť situáciu nie metódou pokusu a omylu, ale pochopením súvislostí. Túto schopnosť majú niektoré najvyššie cicavce, napr. delfíny, šimpanzy, gorily, ak spôsob riešenia situácie môže vychádzať z ich prirodzeného vrodeného spôsobu správania.