Nervová sústava živočíchov

Funkciou nervovej regulácie je reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia a spolu s hormonálnou sústavou zabezpečiť rovnovážny stav organizmu. Podstatou nervovej regulácie je pohotovo premeniť podnet - informáciu z okolia na signál, ktorý zmenou elektrického potenciálu bunkovej membrány vyvolá okamžitú odpoveď cieľového orgánu. Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.

Fylogenetický vývoj nervovej sústavy odráža dosiahnutý stupeň dráždivosti, t.j. schopnosti organizmu prijímať podnety a primerane na ne reagovať. Úmerne tomu sa nervová sústava jednotlivých organizmov štruktúrne aj funkčne zdokonaľovala a nervové bunky sa organizovali do príslušného typu nervovej sústavy.

Nervová sústava bezstavovcov

Nervovú sústavu nemajú vyvinuté len primitívne mnohobunkovce - hubky. Najjednoduchším typom nervovej sústavy je rozptýlená (difúzna) nervová sústava pŕhlivcov. Obmedzuje sa len na jednoduché potravové odpovede a obranné reakcie. Nervové bunky sú rozptýlené, nevytvárajú žiadne nervové centrum, preto na podráždenie reaguje celé telo pŕhlivca.

Postupným spájaním nervových buniek sa vytvárajú nervové uzly - gangliá, ktoré vytvárajú viacero typov uzlovej (gangliovej) nervovej sústavy. Gangliá sa spravidla koncentrujú tam, kde sa organizmus dostáva bezprostredne do kontaktu s prostredím, v ktorom sa pohybuje.

Kruhová (radiálna) nervová sústava je charakteristická pre lúčovito súmerné živočíchy (napr. medúzy a ostnatokožce).

Ploskavcom sa okrem difúznej nervovej sústavy koncentrujú nervové bunky do ganglií. Z ganglií vybiehajú nervové pásy - vzniká pásová nervová sústava. Pásy sa spájajú obrúčkou okolo hltana.

Obrúčkavcom sa páry nervových uzlov opakujú v jednotlivých článkoch. Uzly jednotlivých článkov sú priečne prepojené a tvoria rebríčkovú nervovú sústavu, ktorá sa vyskytuje aj pri hmyze.

Ďalšie zdokonaľovanie nervovej sústavy, ktoré súvisí s rozvojom niektorých zmyslových orgánov v prednej časti tela, možno pozorovať pri článkonožcoch - cefalizácia. Splývaním jednotlivých párov ganglií nad hltanom vznikol mozog - sídlo hlavných nervových centier článkonožcov. Rozvoj nervovej sústavy hmyzu je obmedzený malým telom, preto sú pre hmyz typické len stereotypné inštinktívne reakcie.

Výnimkou je spoločenský hmyz (včely, mravce, osy), ktorému sa vyvinula dokonalejšia nervová sústava, zabezpečujúca zložitejšie spoločenské správanie s dobre vyvinutým zmyslovým vnímaním.

Nervová sústava stavovcov

Vo fylogenéze nervovej sústavy predstavuje najdokonalejší typ rúrková nervová sústava stavovcov. Vznikla z ektodermu vo forme nervovej rúrky uloženej na chrbtovej strane živočícha nad chordou. Z nervovej rúrky sa vyvinula miecha, z ktorej vychádzajú miechové nervy. V prednej časti tela sa miecha zväčšila a utvoril sa mozog. Mozog sa nevytvoril len u bezlebečného kopijovca, ktorého nervovú sústavu tvorí iba miecha.

Rúrková nervová sústava sa postupne funkčne diferencovala na ústrednú nervovú sústavu a obvodovú (periférnu) nervovú sústavu. Vývoj jednotlivých častí mozgu viacerých stavovcov nebol v priebehu fylogenézy priamočiary. Napr. pre žraloky ako výrazné predátory je potrebný dokonalý čuch, preto sa aj v mozgu prednostne vyvíjali čuchové centrá.

Nižšie stavovce majú mozog diferencovaný na tri časti, ktoré inervujú dôležité zmyslové orgány:

1. predný mozog - čuch
2. stredný mozog - zrak
3. zadný mozog - polohovorovnovážny orgán

Pôvodnú nervovú rúru predstavuje mozgový kmeň. Patrí sem aj predĺžená miecha, časť stredného mozgu a medzimozgu. Práve preto sa tu sústreďujú najstaršie reflexné reakcie živočíchov. Úplný mozog vyšších stavovcov sa postupne diferencoval v smere od zadného mozgu na päť častí:

1. predĺžená miecha
2. zadný mozog (most a mozoček)
3. stredný mozog
4. medzimozog
5. predný mozog

Len u najprimitívnejších stavovcov (kruhoústnice) je mozog zložený zo štyroch častí (predĺžená miecha nie je rozlíšená od miechy) a všetky časti sú uložené lineárne za sebou.

Hlavným vývojovým smerom bolo zdokonaľovanie a rast predného mozgu, v ktorom najvyšší stupeň rozvoja predstavuje mozgová kôra (najväčšia u cicavcov). V nej sú sústredené ústredia najzložitejších nervových funkcií.