Obehová sústava živočíchov

Obehové sústavy zabezpečujú pohyb a rozvoz telových tekutín (hydrolymfa, hemolymfa, krv, tkanivový mok, lymfa). Hydrolymfa je telovou tekutinou medúzovcov. Jej zloženie je podobné zloženiu morskej vody, v ktorej živočích žije. Obsahuje prevažne vodu, soli a len veľmi málo organických látok. Špecializovaná sústava na rozvoz hydrolymfy nie je vytvorená.

U najjednoduchších mnohobunkovcov (ploskavce, okrúhlovce) taktiež nie je vytvorená špecializovaná sústava na rozvoz telových tekutín, telová tekutina sa prelieva pri pohyboch tela. V ďalšom vývoji sa vytvárajú rôzne typy obehových sústav.

Bezstavovce majú v princípe dva typy obehovej sústavy:

1. otvorený cievny systém - telová tekutina hemolymfa sa zo srdca vylieva cievami do telesnej dutiny a pulzujúce cievy ju vytváčajú z priestoru medzi telesnými orgánmi do dýchacieho orgánu (žiabre, pľúcne vaky), okysličená hemolymfa sa cievou vracia do srdca (mäkkýše, článkonožce)
2. uzavretý cievny systém - krv prúdi v uzavretom systéme ciev, k hlave smeruje chrbtovou cievou a späť do srdca sa vracia brušnou cievou; miazga (lymfa) sa voľne vylieva v telesnej dutine (obrúčkavce, hlavonožce)

Tab. Typy telovej tekutiny

telová tekutina	cievny systém	živočíšna skupina
hydrolymfa	nie je	ploskavce, okrúhlovce
hemolymfa	otvorený	mäkkýše, článkonožce
krv a lymfa	uzavretý	obrúčkavce, hlavonožce, stavovce

Srdcovo-cievny systém stavovcov

Všetky chordáty majú uzavretý cievny systém, ktorého centrálnou časťou je srdce. Výnimku tvoria bezčrepovce, kde funkciu srdca plní pulzujúca časť brušnej cievy a pohyb krvi v žiabrach zabezpečuje viac žiabrových sŕdc.

Ryby a larvy obojživelníkov majú srdce tvorené jednou predsieňou a jednou komorou (larvy obojživelníkov majú v predsieni neúplnú priehradku). U rýb sa neokysličená krv zbiera do žilového splavu, preteká cez predsieň do komory a odtiaľ do žiaber. Zo žiaber prechádza okysličená krv do chrbtovej cievy. Tá sa rozvetvuje v sieť vlásočníc v jednotlivých orgánoch, kde nastáva výmena dýchacích plynov. Z nich sa odkysličená krv zbiera do žilového splavu. Obojživelníky majú srdce s dvoma predsieňami a jednou komorou. Zo srdca sa krv vytláča do tepny. Tepna sa vetví na dva kmene, z ktorých jeden ide do tela a druhý do pľúc. Po návrate krvi z pľúc sa v komore mieša okysličená (arteriálna) krv s krvou neokysličenou (venóznou).

U plazov dochádza k rozdeleniu komory, ale priehradka rozdeľujúca komoru je neúplná, a preto dochádza k čiastočnému miešaniu arteriálnej a venóznej krvi.

K úplnému rozdeleniu obehu krvi okysličenej a neokysličenej a ku vzniku pľúcneho a telového obehu dochádza u vtákov a cicavcov. Z pravej srdcovej komory sa neokysličená krv dostáva pľúcnicou do pľúc, kde sa nasýti O₂ a zbaví CO₂. Okysličená krv sa vracia pľúcnymi žilami do ľavej predsiene, čím sa uzatvára pľúcny krvný obeh. V ľavej komore začína telový krvný obeh. Srdcovnicou (aortou) okysličená krv opúšťa srdce, systémom tepien je rozvádzaná do jednotlivých orgánov. Odkysličenú krv zbiera systém žíl a vracia ju do pravej predsiene. Obehová sústava je mezodermálneho pôvodu.