Bilateralia - dvojstranne súmerné živočíchy
Bilaterálne symetrické živočíchy sú typické tým, že sa im embryonálne zakladajú 3 záročné listy: endoderm, ektoderm a mezoderm.
Vznik bilaterálií umožnil viaceré telesné zdokonalenia. Bilaterálna symetria vznikla ako výsledok prispôsobovania sa plazivému spôsobu života na pevnom podklade, čo má za následok, že sa pravá a ľavá strana živočícha stáva rovnakou. Toto predĺženie živočícha diferencuje telo na brušnú (ventrálnu) stranu špecializovanú na pohyb a chrbtovú (dorzálnu) stranu formovanú predovšetkým na ochrannú funkciu.
Najdôležitejší výsledok týchto premien je však vznik hlavy (cephalon), kde začína proces koncentrácie nervovej sústavy, príjmu potravy a zmyslov - cefalizácia.
Fylogenetický pôvod bilaterálií treba hľadať v spoločnom prapredkovi s pŕhlivcami (Cnidaria). Vývoj k dvojstrannej súmernosti sa udial zmenou voľne plávajúcich lariev typu planuly k lezeniu po dne (Jägerstern, 1955). Ich fylogeneticky príbuznou skupinou sú však aj nepŕhlivce (Acnidaria), ktoré svojou stavbou i vývinom, ale aj životným cyklom, pripomínajú takéto larválne formy.
Mezoderm u Bilateralia však môže vzniknúť dvoma spôsobmi, čo rozdeľuje celú túto skupinu na dve nezávislé vývojové vetvy:
- prvoústovce - Protostomia
- druhoústovce - Deuterostomia
Vznik mezodermu dal základ novej konštrukcie, ktorá vedie k vzniku druhotnej telovej dutiny - coelomu. Vznik coelomu a jeho článkovania je významným pokrokom vo fylogenéze živočíchov. Umožnil zvýšiť efektívnosť pohybu. Pohyb vyžadoval zvýšenie nárokov na koordináciu, čo viedlo k vzniku dokonalejšej nervovej sústavy. Zvýšený celkový metabolizmus mal za následok vznik komplexných sústav na priíjem potravy, vylučovanie, obehový systém, dýchanie a pod. Vytváranie vnútorného orgánového prostredia v oddelenej telovej dutine coelome a jeho charakteru ako hydroskeletu dáva možnosti prieniku na suchú zem. Rôznorodé adaptácie v stavbe tela ich predurčujú ako možnú východziu skupinu evolúcie coelomatických živočíchov.
U prvoústovcov vznikajú ústa na mieste blastoporu, u druhoústovcov na mieste blastoporu vzniká anus a ústa sa otvárajú osobitne (Hatschek, 1888).
NOVINKA: Na základe súčasných poznatkov treba obe skupiny Protostomia a Deuterostomia skôr nazývať Gastroneuralia a Notoneuralia, lebo umiestnenie nervovej sústavy je konštantnejším znakom ako vznik úst a anusu (u prvých je nervová sústava na brušnej strane a u druhých na strane chrbtovej).
Skupina: Prvoústovce
Základné charakteristiky prvoústovcov sú:
- Ústa vznikajú na mieste blastoporu - prvoúst.
- Nervová sústava sa nachádza na brušnej strane.
- Ak je prítomná druhotná telová dutina - coelom, tak vzniká teloblasticky.
Poznámka: Teloblastický spôsob je jedným z dvoch možných spôsobov vzniku mezodermu. Vychádza z blastoméry 4d (blastoméra je bunka blastuly, 4d je jej označenie, ktoré hovorí o jej umiestnení a pôvode - nie je dôležité).
Vznik prvoúst je doložený embryonálne. Po predĺžení gastrulárneho zárodku štrbina prvoúst postupne zrastá a z ostatku blastoporu vznikajú ústa. Anus sa tvorí druhotne, vnorením ektodermu do vnútra tela. Mezoderm vzniká z buniek, ktoré produkuje bunka 4d. Tieto vnikajú medzi ektoderm a endoderm. Ak je vyvinutá cievna sústava, tak krv prúdi do hlavy chrbtovou cievou a späť sa vracia brušnou.
U prvoústovcov prevládajú 3 základné typy telovej organizácie:
- schizocélny (acélny) - prvotná telová dutina vyplnená parenchýmom (ploskavce)
- pseudocélny - parenchým zatlačený na steny dutiny (okrúhlovce)
- célomový - majú druhotnú telovú dutinu - coelom (mäkkýše, obrúčkavce, článkonožce)
Veľmi dôležitým znakom prvoústovcov je prítomnosť larvy trochofórového typu (vyskytuje sa ešte aj planula). Tieto larvy sa vznášajú v planktóne.
Systém prvoústovcov
Prvoústovce predstavujú veľkú skupinu živočíchov, ktorá má asi 22 kmeňov. Pre stredoškolské potreby stačí poznať 5 najdôležitejších.
- podríša: Mnohobunkovce (Polycytozoa, Metazoa)
- vývojová vetva: Prvoústovce (Protostomia, Gastroneuralia)
- kmeň: Ploskavce (Plathelminthes)
- kmeň: Okrúhlovce (Nemathelminthes)
- kmeň: Mäkkýše (Mollusca)
- kmeň: Obrúčkavce (Annelida)
- kmeň: Článkonožce (Arthropoda)