Trieda: Vtáky

Vtáky (Aves) sa koncom druhohôr vyvinuli z plazov. Svedčia o tom nasledujúce znaky:

• Koža vtákov je hladká, bez žliaz, nachádza sa v nej jediná párová podchvostová (trtáčová) žľaza, ktorej výskyt je spätý prevažne s vodným vtáctvom.
• Stavba niektorých vnútorných orgánov a kostry je podobná.
• Plazy aj vtáky majú močopohlavné ústroje - kloaka.
• Podobný je aj spôsob rozmnožovania a vývin zárodku.

Hlavnými znakmi vtákov sú:

• pokryv tela tvorí perie
• schopnosť letu (plavce a bežce ju druhotne stratili)
• zvukové prejavy
• rozmnožovanie vajcami
• starostlivosť o potomstvo

Charakteristickým znakom vtákov je perie, ktoré chráni telo pred stratou tepla. Pravidelne sa vymieňa v procese pŕchnutia. Stavba peria určuje, kde vták žije. Rozoznávame niekoľko typov peria:

• páperie (spodné perie),
• obrysové perie (na povrchu),
• kormidlové perie (na chvoste) a
• letky (na krídlach).

Kosti vtákov sú ľahké a pritom pevné. Sú pneumatizované (vyplnené vzduchom), čo značne uľahčuje lietanie. Lebka sa spája s chrbticou pomocou jedného výbežku. V lopatkovej časti sa nachádzajú krkavčie kosti.

Dolná končatina sa nazýva behák. Podľa jeho stavby rozoznávame končatiny kráčavé, skákavé, brodivé, plávacie, hrabacie a chytacie.

Svalstvo je prispôsobené lietaniu. Hrebeň prsnej kosti je vysoký a úplne vyplnený mohutným svalstvom. Takisto je vyvinuté aj mohutné stehnové svalstvo.

V tvárovej časti vytvárajú čeľuste zobák. Pažerák sa rozširuje a vytvára hrvoľ, ktorý slúži na zmäkčovanie požitej potravy. Žalúdok sa rozdeľuje na žľaznatý a svalnatý.

Vtáky majú vyvinutých 5 párov vzdušných vakov, ktoré majú úlohu nadľahčovať a prebieha tu aj výmena dýchacích plynov. Neexistujú u všetkých druhov vtákov.

Srdce vtákov je úplne rozdelené na 2 predsiene a 2 komory. V dôsledku rýchlejšieho metabolizmu (pre potreby lietania) majú vtáky vysoký tep a vyššiu stálu telesnú teplotu ako cicavce (40-41°C).

Spoločné vyústenie vylučovacích a pohlavných žliaz nastáva cez kloaku.

U vtákov sa spravidla vyvinie jeden z vnútorných pohlavných orgánov. Oplodnenie je vnútorné. Vývin prebieha vo vajci, ktoré sa skladá z tvorivého žĺtka, výživného žĺtka, zárodočného disku a bielka, ktoré obsahuje 97% vody. Na povrchu je jemná blanka a škrupina, v ktorej sú póry, pomocou ktorých jedinec dýcha. Dĺžka vývinu závisí od druhu. U vtákov je častý pohlavný dimorfizmus.

Z hľadiska vyliahnutia poznáme vtáky:

• kŕmivé, ktoré sa rodia holé a sú odkázané na starostlivosť rodičov (patrí sem väčšina spevavcov),
• nekŕmivé, ktoré sú hneď po vyliahnutí schopné pohybu a zháňať si potravu (kurčatá, kačky).

Počas párenia sa vtáky dávajú do dvojíc. Žijú monogamne ale aj polygamne. Niektoré druhy tvoria premyslené hniezda, niektoré si na vzhľade a konštrukcii hniezda nepotrpia, niektoré nestavajú žiadne hniezda.

Podľa zmeny teritória počas roka poznáme vtáky:

• stále - žijú stále na tom istom mieste a sú schopné prispôsobiť sa meniacim sa životným podmienkam,
• prelietavé - sťahujú sa podľa okolností z miesta na miesto,
• sťahovavé - v dôsledku zhoršených životných podmienok sú schopné prekonávať niekoľkotisíckilometrové vzdialenosti a vracať sa na pôvodné miesto.

Význam vtákov v prírode je veľký, pretože ničením škodcov udržiavajú biologickú rovnováhu. Niektoré patria medzi poľovné druhy, iné sa zasa chovajú.

3. podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
6. trieda: Vtáky (Aves)
1. podtrieda: Pravtáky (Saururae)
2. podtrieda: Pravé vtáky (Ornithurae)
1. nadrad: Bežce (Ratitae)
2. nadrad: Plavce (Impennes)
3. nadrad: Letce (Carinatae)

Nadrad: Bežce

Druhy patriace do podradu bežce (Ratitae) nemajú pneumatizované kosti a stratili schopnosť letu. Na druhej strane majú silné dolné končatiny a rýchlo behajú.

2. podtrieda: Pravé vtáky (Ornithurae)
1. nadrad: Bežce (Ratitae)
1. rad: Pštrosy (Struthioniformes)
2. rad: Kiwi (Apterygiformes)

Rad: Pštrosy

1. nadrad: Bežce (Ratitae)
1. rad: Pštrosy (Struthioniformes)
1. čeľaď: Pštrosovité (Struthionidae)
2. čeľaď: Nanduovité (Rheidae)
3. čeľaď: Kazuárovité (Casuariidae)

Čeľaď: Pštrosovité

Do čeľade pštrosovité (Struthionidae) patrí pštros dvojprstý (Struthio camelus). Je to najvyšší a najťažší žijúci vták - dosahuje výšku 2,5 m a váži 100-150 kg. Sfarbenie pštrosov je pomerne jednoduché. Na krídlach a z chvosta vyrastá biele perie, zvyšok tela je pokrytý čiernym perím. Hlava, krk a lýtka sú takmer holé. Pštros dokáže behať rýchlosťou 50 km/h. Dnes sa vyskytuje už len v púšťach a savanách v južnej Afrike. Je bylinožravý. Mláďatá si samé zbierajú potravu, teda sú to vtáky nekŕmivé.

Čeľaď: Nanduovité

Čeľaď nanduovité (Rheidae) zastupuje nandu pampový (Rhea americana). Dosahuje výšku 140 cm. Na nohách má tri prsty. Od pštrosa sa líši aj odlišnou stavbou krídla, ktoré sú dlhšie. Dokáže bežať rýchlosťou 40 km/h. Obýva savany Južnej Ameriky. Živí sa predovšetkým hmyzom a rastlinnou potravou.

Čeľaď: Kazuárovité

Emu hnedý (Dromaius novaehollandiae) je zástupcom čeľade kazuárovitých (Casuariidae). Dosahuje výšku 150 cm. Perie na hlave má čierne, inak je celý hnedý. Emu je typickým obyvateľom austrálskych stepí. Živí sa rastlinami, plodmi a drobnými živočíchmi.

Zaujímavosť: Na Novom Zélande a Madagaskare žili kedysi obrovské pštrosom podobné vtáky - moa (Dinornis maximus). Dosahovali výšku 3,6 m.

Rad: Kiwi

1. nadrad: Bežce (Ratitae)
2. rad: Kiwi (Apterygiformes)
1. čeľaď: Kiwiovité (Apterygidae)

Čeľaď: Kiwiovité

Do čeľade kiwiovité (Apterygidae) patrí kiwi veľký (Apteryx australis). Jeho domovom je Nový Zéland, hoci jeho predkovia pochádzajúce odinakiaľ. Na Novom Zélande stratili schopnosť letu, lebo tu dlhé obdobie nemali žiadnych nepriateľov. Pohybuje sa prevažne večer a v noci. Z toho dôvodu má kiwi dobre vyvinutý čuch, ktorým zisťuje, kde sa ukrývajú larvy hmyzu, chrobáky a drobné stavovce tvoriace jeho potravu. Na koreni zobáku má citlivé štetiny, ktoré mu taktiež pomáhajú pri hľadaní cesty alebo potravy. V súčasnosti sú na jeho ochranu vydané prísne zákony.

Nadrad: Plavce

Tak ako krídla bežcov stratili svoju pôvodnú schopnosť - lietať, aj krídla plavcov (Impennes) neumožňujú týmto vtákom lietať. Prispôsobili sa totiž plávaniu pod vodou.

2. podtrieda: Pravé vtáky (Ornithurae)
2. nadrad: Plavce (Impennes)
1. rad: Tučniaky (Sphenisciformes)
1. čeľaď: Tučniakovité (Spheniscidae)

Rad: Tučniaky

Tučniaky (Sphenisciformes) obývajú južnú pologuľu od Antarktídy až po južnú Afriku, Južnú Ameriku a Galapágy. Spôsob ich života i vybavenia pre život vo vode je naozaj podivuhodný. Telo majú vretenovité, pokryté hustým šupinkovitým perím, ktoré dokonale chráni pred mrazom a svojou hladkosťou pred trením pri plávaní pod vodou. Na súši chodia tučniaky vzpriamene a nemotorne, lebo nohy majú posunuté pod telom, ktoré slúžia vo vode ako kormidlo.

Čeľaď: Tučniakovité

Zástupcom tučniakovitých (Spheniscidae) je tučniak patagónsky (Aptenodytes patachonica). Patrí medzi najväčšie druhy tučniakov, ktoré hniezdia na ostrovoch pri pobreží Južnej Ameriky. Dosahuje výšku 1 m. Charakteristický je spôsob hniezdenia tučniakov. Samica znesie jedno vajce, ktoré si nakotúľa na nohy a zvrchu ho prikryje kožným záhybom na bruchu. Tučniaky sa živia rybami, ktoré obratne lovia v mori.